Vierka je fiktívny príbeh o skutočnej vojne a reálnych spoločenských a politických zmenách, ktoré sa odohrávali v malom meste na severe Slovenska. Predovšetkým v hraničnom meste,cez ktoré prechádzali všetky transporty Židov zo Slovenska do okupovaného Poľska a v ktorom žila činorodá židovská komunita. Tá mala nepopierateľný podiel na hospodárskom fungovaní obce, ktorá po vojne získala štatút mesta.
Na čo sa musí čitateľ pripraviť?
Čitateľ sa dočíta o mnohých nie bežných témach, ale aj zásadných udalostiach, ktoré mali celoeurópsky význam. Dnes je mnohé z toho, čo sa v meste objavilo a čo mohli zažiť jeho obyvatelia, už zabudnuté a neznáme. Len časť príbehu sa týka Židov a ich postupne uťahovanej slučke na pomyselnom krku. Iná časť príbehu sa venuje situácii po vojne, v spoločnosti a zámerne zachytáva aj mnohé javy, ktoré sa spájajú s jednoduchosťou a nevzdelanosťou. V knihe zachytené nárečie a nedokonalý jazyk však nie sú prejavom jednoduchosti ľudu, ale zachytením autentickosti, ktorá prislúcha k regiónu a času. V danom čase nemožno nikde na Slovensku očakávať spisovný jazyk a upúšťanie od nárečia, ak prežíva až do súčasnosti a používané je v rodinách po celom Slovensku aj dnes.
Detský pohľad na udalosti vojny-povojny nemusí byť pohľadom skúseným. Mnohé z toho malo premiéru, deti nerozumeli fungovaniu strojov, príčinám rozhodnutí rodičov a iných dospelých. Čomu nerozumeli, to si domysleli, alebo vysvetlili svojou cestou. Aj v tom je jednoduchosť a bezbrannosť detského sveta. Rozprávania starých rodičov začínajúce slovami „Ako deti sme si mysleli, že…“ neboli ničím nezvyčajným. Nastali veľké tragédie, aj udalosti, aké sa už viac nikdy nezopakovali. A dúfajme, že ani nezopakujú.
Židia v Čadci
Židia v Čadci žili a podnikali v mnohých stavbách, ktoré z kultúrnohistorického hľadiska možno dodnes považovať za významné. Na mnohých miestach centra mesta podnikali, bývali. Boli nútení zanechať významné podniky, hotely, hodnotné domy a majetky. Celé podniky s cennými strojmi, autá, bicykle, ale aj vlastný majetok od obrusu na stole po drahé obrazy. Niektoré mená si dodnes v Čadci pripomínajú miestne názvy, ale na väčšinu z nich sa zabudlo. Mená z náhrobkov židovského cintorína niektorí prebrúsili a použili na náhrobok iný, či od akejsi zlosti rozbili a nahádzali na hromadu. Miest a pamiatok, ktoré by si akokoľvek pripomenuli dobu pred vojnou a ktorá je zachytená v knihe, takmer chýbajú.
Niektoré situácie môžu byť fikciou na pozadí reálnych udalostí, postáv a miest. Príbeh je však inšpirovaný reálnymi rodinami, menami,zvyklosťami, jazykom aj rozprávaním svedkov, pozostalých,pamätníkov, informátorov a mnohých ďalších zdrojov. Mal by zostať pripomienkou toho, ako veľmi vojna a propaganda menili ľudí alebo ako veľmi táto nenávisť spolu s propagandou prispeli k dodnes ťažko uveriteľnej mašinérii známej ako holokaust.
Vierka však nie je konkrétnou Vierkou a ani jej rodina nie je konkrétnou rodinou. Je v nej potrebné hľadať viacero postáv a aj v jej rodine mnohé osudy rodín, nielen tých z Kysúc. Mená použité v knihe nemusia priamo súvisieť s postojmi a činmi konkrétnych dobových nositeľov mien, alebo nemusia predstavovať politické názory konkrétnych rodín, ak sa mená prekrývajú so skutočnými menovcami. Mená gardistov, arizátorov a židovské mená môžu pochádzať z reálnych písomných a archívnych zdrojov.
Zdroje, ktorým venujte pozornosť
Dôležité informácie o osudoch deportovaných a zavraždených Židov ponúka Yad Vashem The World Holocaust Remembrance Center a jeho archívy,rovnako ako archívy nachádzajúce sa priamo na Slovensku. Autentické miesto deportácií dodnes pripomínajúce holokaust na Slovensku je Múzeum holokaustu v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Mnoho ďalších viac či menej autentických miest, pamiatok, cintorínov a synagóg, miest tragédií a zločinov zaniklo spôsobom, aký je spomínaný aj v tejto knihe. Nemožno tak osudy Židov, správanie ľudí a ich činy prisúdiť len jednému mestu, ak sa týkali viac ako len jedného národa a rovnakej doby.
O histórii Kysúc vypovedajú publikácie, Múzejník, zbierkové predmety a výstavy Kysuckého múzea. Hlbšie dejiny mesta a regiónu približuje Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči. Ďalší neoceniteľný pohľad ponúkajú archívne dokumenty a ich prepisy, skeny a publikácie, ktorých vodítka a zdroje umožnia lepšie dohľadať aj bežne prehliadnuté cenné informácie.
